Netradičná tradícia (Rebozo). Šatka ako doplnok ženského pokolenia

Pamätáte si ešte na krásny a jedinečný doplnok Vašej babičky, prababičky alebo aj mamy – jej šatky? Ako ju s hrdosťou nosila a viazala každú nedeľu do kostola alebo Vás v nej vítala vo svojom príbytku? Spomeniete si ešte na jej farbu, tvar či zdobenie? Ako si ju prácne ošetrovala a odkladala na miesto určené? Dôvod určite na to mala. Bol to neoceniteľný poklad. Prečítajte si, ako sa šatka zapísala do histórie a aké má využitie dnes. Ako sa zo šatky stal symbol ženskosti, krásy a pomocník v „ medzníkoch života ženy“ a aj niečo viac o známom – neznámom Reboze.

Trochu z histórie šatky..

Šatka ako taká – klasická, zo Slovenska „vymizla“  z tradičného odievania už  v polovici minulého storočia. Ostala len ako artefakt používaný v ľudových súboroch alebo v skanzenoch… Ak o tom neviete, tento jedinečný a nezameniteľný kúsok oblečenia je spojený s  dlhou históriu, ktorá spadá až do obdobia pred Kristom v starovekom Egypte! A i chtiac- nechtiac, sa aj „vďaka“ vojne a presunom rôznych národností a ich kultúr, šatka dostala okolo roku 1648 do Paríža, kde zožala veľký úspech a stala sa samozrejme neskôr veľkým  módnym hitom pre ženy ale aj mužov. Krásne indické kašmírové šatky sa do Európy dostali za pomoci N. Bonaparteho.

Ako prvý daroval z ďalekého východu tento vzácny dar, svojej milovanej žene. Šatka v Indii sa nosí ako bežný odev. Známy tiež  pod pojmom  „dupatta“ – dlhý šál alebo „sari – sati – sattika“ – prúžok látky. V moslimskej komunite zohráva historicky šatka nemalú úlohu. V súlade so spiritualitou nadobúda veľmi prísne pravidlá a umocňuje to aj druh a štýl nosenia. Musí zakrývať hlavu ženy a tým odpútavať pozornosť pred neželanými pohľadmi  mužov ale i žien. Vo viacerých  kultúrach ( Turecko, Afrika,…) sa šatky používajú ako prikrývka hlavy, či už na energetickú ochranu osoby, alebo ako ochrana pred zimou či teplom. Stáčajú sa do tvaru tzv. turbanu, za pomoci špeciálnych uväzov. V 17. storočí sa dokonca objavila i v šatníku ruskej ženy a prechodom bol tzv. ubrus alebo aj plátno, ktorý sa viazal pod bradou. Materiál záležal od postavenia ženy v spoločnosti.

Šatka ako symbol sociálneho postavenia

V našich končinách sa najčastejšie používala na prikrytie hlavy a súvisela s viacerými príležitosťami ale aj od veku ženy. Mladé, slobodné dievčatá si hlavu prikrývali väčšinou bielymi šatkami, staršie ženy si šatky ladili do farieb krojov a potom ženy ovdovelé do čiernych, aby tým vyjadrili smútok a trúchlenie. Boli zdobené rôznymi či už výšivkami, strapcami  alebo neskôr aj rôznymi ozdobami – kamienky, šperky, dukátiky, atď.

V rómskych, cigánskych  (najmä v  Olašských)  osadách sú taktiež šatky súčasťou odevu a to dokonca v niekoľkých vrstvách. Majú rôzne tvary, dĺžku, farbu i prevedenie. Takáto šatka je tiež vierohodný ukazovateľ sociálneho postavenia. Niektoré šatky sú pretkané zlatými niťami či zdobené mincami. S tým sa taktiež môžeme stretnúť v oblasti Orientu u tzv. brušných tanečníc. Významom bol hlavne zdôrazniť krivky tela, ľahkosť a ladnosť pohybov pri tanci a tiež prilákanie osôb zvukovým efektom.

Zopár klasických kúskov možno nájdete ešte aj v dnešnej spoločnosti. A aj tie majú svoje čaro. Často sa však zamieňajú za čiapky, čelenky, baretky, klobúky. Novodobé šatky sa nosia na hlavách, väčšia časť skôr na krku. Hrejú i chladia. Majú rôzne rozmery a farby, vzory. Elegantné alebo jednoduché. Sú buď ručne tkané, pletené alebo vyrobené strojovo. Medzi najpevnejšie a najcennejšie typy patria vyrobené z konope, ľanu, bavlny alebo ich kombinácie. Nosia sa často ako doplnok na klobúkoch, taškách, kabelkách a iných častiach oblečenia. Takže nemôžeme tvrdiť, že táto unikátna pamiatka je vyhradená len iným kultúram. Šatky boli vzácnym darom od mužov pre ženu (a ešte aj sú). Často sa dedili z matky na dcéry. Použitie šatiek bolo a aj je mnohostranné. Od nosenia detí až po hry so šatkami, tzv. „baba“, ktorá bola popísaná ako prvá v Rusku. Viacerí umelci o nich písali krásne básne či maľovali na ne rôzne motívy…

Aká krajina, taká šatka…

Každá krajina má svoj typ šatky a s ňou spojenú históriu a zvyky. Šatky sa využívajú prednostne na nosenie detí alebo prenášanie nákladu. Asi najkrajším a najviac vyhľadávanejším typom šatky sa stala charakteristická pre Mexiko, tradičná šatka s názvom Rebozo. Dlhý ručne tkaný, pevný šál krásnych žiarivých farieb ( ľanový, konopný, hodvábny, vlnený), s dĺžkou niekedy až  6m a šírkou 60 – 90cm, neobsahujúci elastan. Jeho názov pochádza zo španielčiny (tam sa aj vyrába a tiež v Portugalsku) a v preklade znamená „zakryť, obaliť sa“.

Peruánci používajú šatku s názvom Manta, ktorá sa nosí cez obe ramená ako kapucňa. Amauti je príznačný názov pre šatku v oblasti Aliašky a Kanady. Tvarom skôr pripomína bundu ako šatku a dokáže ochrániť pred chladom matku i dieťa. ( niečo podobné sa už pomaly zaviedlo aj u nás – napr. zimná bunda, mikina so vsadkou) Bilum – ručne tkané vrecko alebo skôr sieťka sa používa dodnes v Papua Nová Guinea. Selendang – šatka pochádzajúca z Indonézie na prenos materiálu, ktorú využívajú i muži. V Afrike sa môžeme stretnúť s tzv. Khanga – látka držiaca dieťa na tele matky, používaná v tej oblasti stáročia. Dnešné tzv. šatkovanie sa už skoro vytratilo z povedomia moderných ľudí a šatky sa žiaľ, vymenili za kočíky či ergonomické nosiče. Z pohľadu dnešnej vývinovej fyzioterapie je tento typ nosenia detí nezdravý ale v týchto krajinách nič lepšie nepoznajú….

Môžeme  sa tiež stretnúť s modernejším typom šatky nazvaný  RING SLING ( s krúžkom) – zakladateľ Rayner Garner (1981), ju zaviedol ako prvý na trh. Tešia sa z nej rodičia skoro v celej Severnej – Južnej Amerike, Európe i Ázii. Existujú rôzne školenia i kurzy zamerané na „šatkovanie“ nájdete ho pod pojmom aj „babywearing“. Pri splnení viacero podmienok, má nespočetné množstvo výhod… Nuž, je to na Vás…

Rebozo a jeho použitie v každom ženskom období

Veľmi účinným prostriedkom na rôzne ženské „boliestky“ je šatkovanie Rebozom. Reboza sa v mexickej komunite medzi ženami dedia alebo predávajú a sú ich neodmysliteľnou súčasťou. Každá Mexičanka vlastní aspoň jeden  krásny a funkčný kúsok. Prvý vzácny kúsok často dostáva dievča v spojitosti s jej  významným dňom –  životného cyklu, kedy sa z dievčaťa stáva žena – prvé menarché (menštruácia). Rebozo dostane ako dar, ako oslavu tohto „prechodu“.

Ďalšou životnou fázou, ktorou žena prechádza je tehotenstvo, pôrod a puerperium – šestonedelie. Perfektnú službu vie urobiť aj žene netehotnej! Za pomoci inej osoby sa dá Rebozom premasírovať každá časť tela. Uvoľní kostrové napätie a stuhnuté svaly. Dá sa povedať, že je to tak trochu rehabilitačná pomôcka. Tehotné ženy si Rebozom zavinujú oblasť panve, pre udržanie plodu a tiež udržanie tepla v tejto oblasti, ktoré je potrebné pre zaistenie ideálneho prostredia plodu. Plní taktiež funkciu ochrannú, podpornú, nosnú a harmonizujúcu.

Zavinutá šatka dokáže odľahčiť minimálne 40- 60 percent váhy tehotenského bruška, hlavne v  oblasti krížov, SI spojenia, symfýzy a bedier. Zníži tlak váhy na orgány malej panve, čím predchádza rôznym popôrodným problémom. Niektoré typy úväzov dokážu pomôcť napríklad v nepomere žena verzus plod – tzn. že ak je žena štíhla a plod priveľký, je vhodné nosiť Rebozo uviazané cez bruško a špeciálnym úväzom okolo ramien. Uľaví sa telu, chrbtici, kĺbom, nohám a celé postavenie ženy sa nastaví do vhodnejšej polohy.  Počas pôrodu  sa dokáže žena s Rebozom prepojiť na úrovni psychickej i fyzickej. Počas pôrodných sťahov sa necháva unášať vlnivým pohybom šatky (ako keď sa kolíše malé dieťa na upokojenie). Pomáha jej pri tom  buď blízka osoba, partner, pôrodná asistentka alebo dula.

Šatkovanie Rebozom

Šatkovanie Rebozom  uviedli do praxe už viaceré pôrodnice. Pomáha ženám prežiť pôrod tak „trochu inak“. V spolupráci dvoch osôb je možné vytvoriť akúsi podpornú polohu pre ženu tak, aby sa dosiahlo maximálne roztiahnutie panvových kostí a lepšiemu prestupu dieťaťa von z pôrodných ciest. Je to nebolestivé a robí sa to väčšinou pri kontrakcii, čiže žena nemá z toho žiadne  traumatické následky.  Rebozo dokáže podporiť centralizáciu plodu v maternici ( výhodnejšie uloženie plodu v maternici pre pôrod), uvoľniť ženu, masírovať, zrelaxovať,  podporiť mobilitu panve, pomôcť tiež pri nefyziologických polohách plodu v maternici (rollover sequence – korekcia postavenia) a naviesť ženu  na kľudný dych a pohodu celého tela.

Za pomoci inej osoby sa dá s Rebozom presunúť dieťa z nevýhodného zadného postavenia, do predného. Popôrodné obdobie je známe odchodom očistiek a i s tým si vie šatka Rebozo poradiť. Správnym úväzom sa stiahne popôrodné bruško, čím sa minimalizuje väčšia krvná strata.  Po pôrode sa môže zdať, že je celá panva boľavá, „rozlámaná“. Veľa žien má v tejto oblasti šitie a následné jazvy. Rebozo správnym uviazaním obmedzuje roztiahnutie rozkroku –  panvových kostí a symfýzy –  dochádza k lepšiemu a rýchlejšiemu hojeniu a zastabilizovaniu kostí. Udrží panvu v pevnom a optimálnom postavení. Zmierni pocit „prázdneho brucha“, poskytne teplo orgánom malej panve, pôsobí preventívne na vznik diastázy, podnecuje bezpečie a navodzuje žene istotu. Použiteľné je po pôrode vaginálnym i cisárskym.

Viazať sa môže už v  deň pôrodu alebo na druhý. Je príjemný na dotyk i dušu. Mexické ženy (nie len) vo svojich komunitách vykonávajú tzv.  uzavretie kostí alebo „ uzatvárací popôrodný rituál“ tiež zvaný ako bengkung (pôvod hľadajte v Malajzii). Okrem iného sa robí  aj za pomoci najrôznejších liečivých bylín, masážami či olejmi a kúpeľmi. Sama, bez pomoci, tento rituál radšej nerealizujte. Pomôže Vám s ním oprávnená osoba. Po pôrode je dôležité, aby žena spracovala pôrodný proces, vysporiadala sa s pôrodným zážitkom a uzavrela túto etapu len s pozitívnymi myšlienkami a krásnymi spomienkami. Žena, nie len jej dieťatko, si nepochybne zaslúži byť „hýčkaná“ po pôrode, pretože si môže vniesť do popôrodného obdobia nechcené, nevyliečené a nespracované emócie… Ak ešte váhate nad kúpou Reboza či zavinovacej šatky alebo len obyčajnej, snáď Vás tieto riadky presvedčili. Určite si túto „svoju šatku“ obľúbite. Vyberajte preto podľa intuície, bude Vás sprevádzať ešte dlhý čas.

Spracovala: Lenka Šusteková