Vojtova terapia, alebo Vojtova metóda – rehabilitácia najmenších

Vojtova terapia, teda liečba pomocou rehabilitácie, pomáha pohybovo nezrelým deťom. Môžeme si ju priblížiť tak, že táto metóda sa snaží oživiť spiace svaly a pripomenúť mozgu ich existenciu. Každý pohyb, každý sval a v podstate všetko „fungovanie“ v našom tele závisí od CNS (centrálna nervová sústava). Ak má dieťa poškodený mozog alebo ak jeho mozog pracuje trocha odlišne, zaostáva v pohybovom vývoji. Hovorí sa o dieťati s centrálnou koordinačnou poruchou. Vojtova aktivačná terapia sa snaží podnietiť CNS, a tým odblokovať oslabené alebo nepoužívané svaly. Snahou terapie je, vyvolať pohyb.

Cieľom Vojtovej metódy je snaha ovplyvniť nefyziologické (porušené) základné pohybové vzorce. Hlavný princíp spočíva v tom, že nezrelému mozgu, ktorý ešte nemá definovane naprogramovanú motoriku, nasilu prinútime aby začal vykonávať správne používané alebo opravené pohybové vzorce. Vojtova metóda to robí nepriamo, reflexne. Dieťa sa polohuje a tlakom na určené body sa vyvoláva pohyb končatín, ktorí v mozgu ruší nesprávne zapojenia a navodzuje predpoklad pre správny pohyb. Dlhodobým opakovaním jednotlivých cvikov a postupným osvojovaním správnych odpovedí sa mozog učí správnemu pohybu. Príčinou plaču dieťaťa pri cvičení nie je bolesť, ktorú by cvičenie vykonávalo, ale jeho reakcia na polohu, v ktorej ho nútene držíme. Dôkazom toho, že samotné cvičenie nebolí je upokojenie dieťaťa hneď po ukončení cvičenia.

Úspech Vojtovej metódy závisí tak od rýchlej diagnostiky ako aj od rodičov, ktorí s dieťaťom pravidelne cvičia. Centrálna koordinačná porucha sa nedá liečiť liekmi a k zlepšeniu samo od seba nedôjde. Doporučuje sa kombinácia Vojtovej metódy s inými rehabilitačnými komponentmi napr. Bobathov koncept, ale nemálo pomáha aj plávanie a hydromasážne vane.

Terapeutický systém Vojtu zahrňuje 3 modely:

1. Reflexné plazenie

Začína sa polohou na bruchu. Obyčajne ide o krížovú kombináciu pohybu končatín. Obsahuje vzpriamenie a pohyb trupu vpred v smere oporných končatín. Predpokladom pre vzpriamenie trupu je extenzia chrbtice vo všetkých svojich úsekoch, hlavne rotácia v oblasti osového orgánu ( hlava a trup), ktorá bez extenzie nie je možná. Aby sme dosiahli reflexnú odpoveď je možné ju vykonať okrem polohy aj zo spúšťových zón ktorých je 9. Hlavné sa nachádzajú na končatinách a vedľajšie sa nachádzajú na panvovom a ramennom pletenci. Terapeut tieto zóny dráždi tlakom (prstami) a v presne popísanom smere až po dobu vyvolania reakcie. Výber spúšťových zón aj čas dráždenia zón je vždy prísne individuálny. Aktivácia celého koordinačného komplexu trvá od 1-2 hodín po vyvolaní, preto sa neodporúča cvičiť pred spaním.

2. Reflexné otáčanie

Začína sa polohou na chrbte, pokračuje cez polohu na boku a končí lezením na 4.

3. takzvaná 1. Pozícia

kde je model aktivovaný z polohy na kolenách.
Dávkovanie reflexnej terapie:
* 0-6 týždňov = niekoľko minút 4x denne
* 6 týždňov- 3 mesiace = 10-15 min 4x denne
* 3 mesiace- 1 rok = 15 min 3x denne
* 1- 4 roky = menej ako 20 min 3x denne
* Predškolák = menej ako 30 min 3x denne
* Školák = 30 min 2x denne

Stimulácia jednotlivých svalových skupín reflexnou metodikov je u jedinca do 12 mesiaca života jednoduchá. Reflexný vplyv je tu silnejší ako v neskoršom veku. Rovnako tak výsledky terapie sú u kojencov v porovnaní so staršími deťmi a dospelými lepšie, pretože sa patologická motorika ešte nefixovala vo svojich abnormálnych patologických vzoroch. V dojčenskom veku ešte nie je CNS „zasypaná“ ukladaním náhradných patologických vzorcov, ktoré je neskôr ťažké rozbiť.

Zdroje:
Internet a Langmeier, J., Krejčířová, D.: Vývojová psychológie – 2. aktualizované vydanie. Praha: Grada, 2007.
Pripravila Aďa.