Mnohých rodičov zaskočí, keď sa dozvedia, že ich dieťa sa v škôlke správa úplne inak než doma. Niekedy je doma pokojné a spolupracujúce, no v kolektíve vzdoruje a testuje hranice. Inokedy je situácia opačná – v škôlke funguje bez problémov, zatiaľ čo doma sa objavujú výbuchy hnevu a neposlušnosť. Tento rozdiel nie je výnimočný ani nenormálny, ale súvisí s vývinom dieťaťa a rozdielnymi nárokmi prostredia. Skúša, čo si môže v inom prostredí dovoliť a podľa zistení a nastavenia sa potom zariadi. Vyhodnotí riziká, reakcie, možnosti a podobne.
Domov ako bezpečné miesto pre emócie
Domáce prostredie je pre dieťa miestom istoty a bezpodmienečného prijatia. Práve tam si dieťa dovolí prejaviť emócie, ktoré počas dňa potláčalo. Ak sa v škôlke snaží prispôsobiť pravidlám, očakávaniam a kolektívu, doma sa môže „uvoľniť“. Pre rodiča to môže pôsobiť ako neposlušnosť, no často ide o prejav dôvery a pocitu bezpečia.
Škôlka kladie iné nároky než rodina
V škôlke sa dieťa pohybuje v prostredí s pevnejšou štruktúrou, jasnými pravidlami a predvídateľným režimom. Niektorým deťom takýto rámec vyhovuje, pretože presne vedia, čo sa od nich očakáva. Doma, kde sú pravidlá flexibilnejšie a viac závislé od situácie, môže byť pre dieťa ťažšie orientovať sa v tom, kde sú hranice.
Učiteľky sú v slovenskom školskom systéme ľudia s pedagogickým vzdelaním, majú svoju odbornosť a prácu, ktorú nemôže vykonávať kuchárka, čašníčka, účtovníčka, alebo zdravotná sestra. Vyžaduje si prístup k deťom, prácu s ich hlavou, správaním. V škôlke do istej miery deti a ich správanie formuje kolektív, iné deti a navzájom na seba pôsobia. Správne vedený kolektív môže sám seba motivovať, zapájať a pôsobiť tak, že každý chce vychádzať s každým a nikto nechce ohroziť nikoho.
Rozdielne roly dospelých
Rodič a učiteľ zastávajú odlišné roly. Učiteľ je autorita v skupine, ktorá pracuje s jednotnými pravidlami a odstupom. Rodič má s dieťaťom hlboký citový vzťah, ktorý ovplyvňuje spôsob komunikácie aj reakcie na správanie. Dieťa veľmi citlivo vníma tieto rozdiely a prispôsobuje sa im.
V škôlke je pritom neustále viditeľný vzťah učitelia, ktorý je v interakcii s deťmi. Doma sa ale dieťa ocitne v prostredí, kde je rodič unavený z práce, pozerá televíziu, alebo sleduje mobil. Nezaujíma sa o dieťa.
Vplyv kolektívu a sociálneho tlaku
V kolektíve detí zohráva veľkú úlohu sociálne porovnávanie, napodobňovanie a potreba zapadnúť. Dieťa môže v škôlke skúšať správanie, ktoré by si doma nedovolilo, alebo naopak, potláčať svoje potreby, aby vyhovelo skupine. Tieto reakcie sú súčasťou sociálneho učenia a nie znakom „zlého správania“.
Únava a preťaženie ako spúšťače
Rozdielne správanie často súvisí aj s únavou. Dieťa môže počas dňa vynakladať veľa energie na sústredenie, dodržiavanie pravidiel a zvládanie sociálnych situácií. Po návrate domov sa schopnosť sebaregulácie znižuje, čo sa prejaví podráždenosťou alebo vzdorom.
Keď je to opačne: doma problémy, v škôlke pohoda
Ak dieťa funguje v škôlke bez problémov, no doma má ťažkosti, nemusí to znamenať, že rodič robí niečo zle. Dieťa môže doma spracúvať stres, ktorý si v cudzom prostredí nedovolí prejaviť. Niekedy ide aj o to, že dieťa si doma overuje hranice, pretože vie, že vzťah s rodičom je stabilný.
Dôležité
Rozdielne správanie dieťaťa v rôznych prostrediach je prirodzené a vývinovo podmienené. Neznamená, že dieťa je manipulatívne, rozmaznané alebo že niekde zlyháva výchova. Skôr ide o signál, ako sa dieťa cíti, kde má pocit bezpečia a kde sa učí fungovať v širšom svete.
Dieťa neposlúcha doma a poslúcha v škôlke – alebo naopak – nie preto, že by bolo „iné“ či problémové, ale preto, že reaguje na rozdielne prostredia, vzťahy a očakávania. Porozumenie týmto rozdielom pomáha rodičom znížiť napätie, prestať sa obviňovať a vnímať správanie dieťaťa ako súčasť jeho prirodzeného vývinu.
Téme sa tiež venuje: https://www.understood.org/en/articles/why-kids-behave-differently-at-home-and-school
