Aj vám v detstve nechutil špenát a ako dospelí sa idete za ním potrhať? Alebo čo vám nikdy nechutilo, odrazu chutí? Čím to je, že deti spoznajú chute, iný pôvod mlieka, pečiva, či nátierky, pričom vy máte pocit, že ho oklamete? Ako je vôbec možné, že dieťa rozoznáva toľko chutí a je také vyberavé? Prečo dieťa odmieta brokolicu, kapustu, olivy či jemne pikantné jedlo, ktoré dospelý človek zje bez problémov a pikantnosť necíti? Prečo sa pri niektorých pokrmoch tvári, akoby ochutnalo niečo mimoriadne horké alebo štipľavé? Priveľa otázok, čo?
Odpoveď sa skrýva v biológii. Detský jazyk a chuťové bunky fungujú trochu inak než u dospelých. To, čo sa dospelému zdá len mierne horké, kyslé alebo pálivé, môže dieťa vnímať oveľa intenzívnejšie. Aj preto sú deti často vyberavé v jedle a ich reakcie na niektoré chute sú úplne prirodzené. Dospelí sa môžu zblázniť, no presne takí istí boli aj oni. Áno, boli sme rovnakí. A nemohli sme za to. Rozdielom bolo, akým spôsobom sme protestovali a či sme si vôbec dovolili protestovať.
Detský jazyk je citlivejší na chute
Na jazyku, podnebí a v ďalších častiach ústnej dutiny sa nachádzajú chuťové poháriky a tkanivá citlivé na chute, teplotu, horkosť, alebo na tvar jedla. Chuťové poháriky obsahujú receptory, ktoré rozpoznávajú základné chute: sladkú, slanú, kyslú, horkú a umami.
Deti majú v porovnaní s dospelými vyššiu citlivosť na niektoré chute, najmä na horkosť a kyslosť. Ich organizmus je evolučne nastavený tak, aby ich chránil pred potenciálne nebezpečnými látkami, ktoré by si dali do úst samé bez kontroly rodičia. Evolúcia to spravila aj pri iných tvoroch. Ani opičia matka nedohliada na všetky druhy nonstop a ak sa mláďa dostane k niečomu, čo nie je jedlé, príroda zaistila určité spôsoby varovných signálov. Mnohé jedovaté rastliny, bobule, či iné časti totiž chutia horko.
Z biologického hľadiska je preto opatrnosť detí výhodou. Ak dieťa odmieta výrazne horkú zeleninu, nemusí byť rozmaznané. Jeho chuťové receptory jednoducho vysielajú silnejší signál než u dospelého. Podobne to platí aj pri pálivých jedlách. Kapsaicín z chilli papričiek síce nie je klasickou chuťou, ale dráždi nervové zakončenia v ústach. Keďže detská sliznica je citlivejšia, aj mierne pikantné jedlo môže pôsobiť veľmi intenzívne. Dieťa bez skúseností bude protestovať, hoci otec už má „hubu vypálenú“ za tie ruky výraznejšie a prah citlivosti sa posunul.
Prečo sú deti prirodzene vyberavé v jedle?
Vyberavosť v jedle je do určitej miery normálnou súčasťou vývoja. Medzi druhým a šiestym rokom života sa u mnohých detí objavuje obdobie, keď odmietajú nové alebo výraznejšie chute. Tento jav sa označuje ako potravinová neofóbia. Dieťa uprednostňuje známe jedlá, pretože tie považuje za bezpečné. Z pohľadu evolúcie išlo o dôležitý mechanizmus, ktorý chránil malé deti pred konzumáciou nevhodných rastlín a plodov.
Preto deti často milujú sladké chute. Sladkosť signalizuje prítomnosť energie a vo väčšine prípadov nepredstavuje riziko. Naopak, horkosť či výrazná kyslosť v nich môžu prirodzene vyvolávať odmietavú reakciu.
Prečo dospelým začnú chutiť potraviny, ktoré v detstve odmietali
Mnoho ľudí v detstve neznášalo kávu, olivy, grapefruit, bryndzu, kapustu alebo huby. V dospelosti si tieto potraviny často obľúbia. Dôvodov je viac. Chuťové receptory sa síce úplne nestratia, ale citlivosť na niektoré chute sa s vekom mení. Zároveň človek získava skúsenosti a mozog si vytvára pozitívne asociácie. Potravina, ktorá kedysi pôsobila nepríjemne, sa môže začať spájať s príjemným zážitkom. S pribúdajúcim vekom hrá väčšiu úlohu aj čuch. Ten výrazne ovplyvňuje celkové vnímanie jedla. Dospelý človek sa tak naučí oceniť zložité chuťové kombinácie, ktoré dieťa ešte nemusí považovať za príjemné.
Chuťové preferencie sa vyvíjajú celý život
To, že dieťa odmieta určitú potravinu dnes, neznamená, že ju nebude jesť o niekoľko rokov. Výskumy ukazujú, že na prijatie novej chuti je niekedy potrebných aj desať až pätnásť opakovaných ochutnaní. Najlepší prístup je trpezlivosť. Namiesto nátlaku pomáha ponúkať rôznorodé jedlá bez zbytočného stresu. Dieťa si postupne vytvorí vlastný vzťah k chutiam.
Citlivejší detský jazyk je prirodzenou súčasťou vývoja. Vďaka nemu deti vnímajú chute intenzívnejšie a reagujú opatrnejšie. Dospelý jazyk sa počas rokov mení a človek sa učí prijímať aj tie chute, ktoré mu v detstve pripadali príliš výrazné. Práve preto sa z malého odporcu brokolice môže časom stať človek, ktorý si ju s chuťou pridá na tanier.
