Rodičia to poznajú veľmi dobre. Niektorí sa tvária, že problém neexistuje, ale pre dieťa žiaľ existuje. Vidíme mravca, oni vidia veľrybu. Dieťa bez problémov zje raňajky, obuje sa, no pri obliekaní sa zdanlivo banálna situácia zmení na veľký konflikt. Vadí mu štítok na tričku, ponožky „zle sedia“, na konci pančúch je cuclík – šev spájajúci dve látky vrstvou nitkového stehu, alebo sú nohavice príliš tvrdé, sveter škriabe alebo tričko má „nevhodný“ obrázok. Dieťa odmieta argument, že oblečenie je teplé, kvalitné alebo drahé. Jednoducho si ho neoblečie.
Takéto správanie nemusí byť prejavom vzdoru ani rozmaznanosti. Za odmietaním oblečenia sa často skrýva kombinácia fyzického nepohodlia, zvýšenej citlivosti a sociálnych obáv. V rôznej miere a najčastejšie pôjde o kombináciu všetkých troch pri dievčatách a zväčša všetkých troch aj u chlapcov. To, čo dospelému pripadá ako drobnosť, môže dieťa vnímať ako skutočný problém.
Keď štítok škriabe viac, než si dospelý dokáže predstaviť
Niektoré deti sú mimoriadne citlivé na dotykové podnety. My si ich tričko neoblečieme, nemáme ich jemnú pokožku. Nemáme šancu pocítiť presnú škriabavosť na rovnakom mieste s ich pokožkou. Pohybom dospelej ruky nikdy nedosiahneme tú citlivosť, ktorú majú oni. V psychológii sa hovorí o taktilnej citlivosti alebo senzorickej precitlivenosti. Štítok, hrubý šev, elastický lem či drsnejší materiál môžu u dieťaťa vyvolať silný pocit nepohodlia.
Najčastejšie prekážajú:
- všité štítky za krkom alebo v páse,
- švy na ponožkách v oblasti prstov,
- tvrdé džínsy,
- vlnené alebo syntetické materiály,
- príliš tesné gumy,
- oblečenie, ktoré je spotené alebo vlhké.
Dospelý mozog sa naučil mnohé drobné podnety ignorovať. Máme strategický režim, priority sú inde. Dieťa ich však môže vnímať rovnako intenzívne počas celého dňa. Ak má pocit, že ho niečo tlačí alebo škriabe, veľmi ťažko sa sústredí na školu, hru či inú aktivitu.
Prečo dieťa odmieta oblečenie, ktoré je objektívne pohodlné
Rodičia často hovoria: „Veď je to mäkké tričko, nič mu nie je.“ Pohodlie je však subjektívny pocit. To, čo jednému dieťaťu vyhovuje, môže byť pre druhé neprijateľné. Podobné je to s topánkami. Deťom rastú nohy veľmi rýchlo a topánky sú jedna z najhorších vecí, ktoré považujú rodičia za problém. Kupovať kopačky, alebo korčule a hokejovú výbavu je finančne náročné aj pre neustály rast nohy. Krasokorčuliarka v rodine? Tak potom poznáte niečo podobné.
Dôležitú úlohu zohráva aj potreba predvídateľnosti. Dieťa si zvykne na konkrétny strih, materiál alebo obľúbené ponožky. Nové oblečenie môže predstavovať neistotu. Ak navyše zažilo nepríjemný pocit s podobným kúskom, môže sa mu vyhýbať automaticky.
Niektoré deti sú spokojné len s niekoľkými overenými kúskami a nosia ich dookola. Z pohľadu rodiča to môže pôsobiť zvláštne, no pre dieťa ide o spôsob, ako si zabezpečiť komfort a pocit istoty.
Farba, obrázok a značka môžu byť rovnako dôležité ako pohodlie
S pribúdajúcim vekom zohráva čoraz väčšiu úlohu sociálne prostredie. Dieťa si začína uvedomovať, ako pôsobí na spolužiakov a čo o ňom môže oblečenie prezrádzať.
Tričko s detským motívom, ktoré rodič považuje za milé, môže školák vnímať ako niečo, čo ho odlíši od kolektívu. Obáva sa, že bude terčom posmechu alebo nepríjemných poznámok. je vek, v ktorom už deti nechcú počuť o Labkovej patrole, ani o veterinárke Gabbie, My Little Pony, alebo Hello Kitty. Niekedy nejde o otvorenú šikanu, ale o jemný tlak skupiny, v ktorej sa sleduje, kto čo nosí. A školák by nemal byť na posmech, a nemali by ho posielať „naspäť do škôlky“.
Dieťa preto môže odmietnuť:
- príliš výrazné farby,
- „detské“ obrázky,
- staromódne kúsky,
- oblečenie, ktoré nosí mladší súrodenec,
- veci, ktoré nezodpovedajú štýlu spolužiakov.
Pre rodiča môže byť dôležité, že bunda je teplá a kvalitná. Dieťa však rieši aj to, ako sa v nej bude cítiť pred ostatnými.
Oblečenie je pre dieťa otázkou komfortu aj sebavedomia
Odmietanie oblečenia je často výsledkom viacerých faktorov naraz. Dieťa môže byť citlivé na materiál, zároveň sa v danom kúsku necíti pekne a navyše má obavy z reakcie okolia.
Najlepším riešením býva otvorený rozhovor a snaha pochopiť konkrétny dôvod. Niekedy pomôže odstrihnúť štítok, kúpiť bezšvové ponožky alebo nechať dieťa vybrať si vlastné oblečenie. Inokedy je dôležité zistiť, či sa v škole nestretáva s posmechom. Podiel dieťaťa na výbere dosť značne dokáže znížiť riziko odmietania. Aspoň pri deťoch, ktoré vnímajú svoj výber ako svoj problém. Na druhej strane sú deti, ktoré správne nechápu zlyhanie vo svojom výbere, vinia iných, alebo trvajú na svojom ďalej.
Ak dieťa niečo odmieta nosiť, nemusí ísť o vzdor. Často len jasne komunikuje, že sa necíti pohodlne alebo bezpečne. A práve tento pocit je pre deti oveľa dôležitejší, než si dospelí niekedy uvedomujú. Nakoniec vždy zaberie, ak si dané veci vyskúša ešte skôr, ako zazvoní budík a začne chaos ráno pred školou. Pripravené veci už večer a jasné pravidlá toho, ako má vyzerať ranné obliekanie týchto vecí. Avšak… kto má čas večer, keď sa to dá aj ráno?
