Obdobie pred pôrodom a po ňom je rozdielne hneď v niekoľkých oblastiach. Vlastne je zbytočné čerstvým mamičkám popisovať, ako veľmi sa zmenil ich denný režim, vlastné stravovanie, vlastná váha, náročnosť bežného dňa, spôsob pohybu a trávenie voľného času. Zmení sa toho oveľa viac, než si vie mamička predstaviť, hoci aj u oteckov je dostatok príležitostí na nejakú tú zmenu. Ženy, to treba priznať, sú však odolnejšie a takéto zmeny dokážu zvládať oveľa lepšie než muži. S pôrodom prichádza aj celkom iný postoj okolia. Sú ľudia, ktorí ho zmenia z určitej predpôrodnej opatrnosti voči vám na popôrodnú opatrnosť. A sú tu aj tí ďalší.
Každá mamička po pôrode má oveľa viac rozoznateľnú tú skupinu priateľov, ktorí s ňou stratia pred tým tak intenzívny vzťah. Možno preto, že mamička už s dieťaťom nezapadá do partie mladých a divokých, alebo len priatelia žijú v akomsi predpoklade, že ak máte dieťa, už na nich nemáte čas. Nejedna mamička tak na materskej nachádza nových priateľov medzi mamičkami z klubov, z pôrodnice, z fór a stretnutí s kočíkom niekde vonku. Praví priatelia však zostávajú s mamičkou aj naďalej. Prvý mesiac, či dva na čerstvé bábätko skôr z opatrnosti počkajú a radi si ho pozrú pri najbližšom možnom stretnutí.
Mať čerstvo narodené dieťatko vo vajíčku, či v kočíku znamená pútať pozornosť lovkýň. Lovkyne sú ženy, ktorými sa stane ktorákoľvek skúsená mamička. Rada sa zapojí do rozhovoru a cíti potrebu sa podeliť so skúsenosťami. Najmä má chuť privítať v klube mamičiek hoci len niekde na ulici medzi dverami inú mamičku, o ktorej predpokladá nižšie sebavedomie, alebo bábo mladšie od toho jej. Mamičky lovkyne oplývajú skúsenosťami, ktoré vôbec nemôžu byť na škodu. Aj takto vznikajú nové priateľstvá. Nová mamička už dnes nebýva s rodičmi a styk s rodinou nie je tak úzky ako ešte pár desaťročí do minulosti. Dnešné mamičky často rodia po dvadsiatke či tridsiatke, čiže v čase úplnej samostatnosti. Nejaká rada navyše sa hodí. No ako tak mamička počúva a diskutuje, zisťuje aj jednu zásadnú vec.
Intimita je pomenovanie všetkého, čo sa vám zdá byť chúlostivé. Pohlavné orgány, zdravotné problémy, všetko to, čo ak vidí niekto iný, máte sa chuť červenať. Intimitu každý môže definovať rôzne. Najmä ide o kúsok vášho „ja“. V živote ste sa nerozprávali s nikým o prsiach, výtokoch, žľazách a v pôrodnici ste nástrel tejto tematiky ešte so zdravotníckym personálom zvládali. Ak sa však v parku objaví iná mamička s kočíkom a vzniká rozhovor pôvodne dvoch neznámych žien s najúžasnejším zamestnaním – materstvom, veľmi často prechádza do roviny, kedy akoby už neexistovala hranica intimity. Najhoršie je, že táto hranica môže byť pre niektoré mamičky viditeľná, pre iné celkom neviditeľná. A pred nimi tá s väčším ostychom niekedy len nechce vyzerať ako neskúsený amatér, pričom na nový druh komunikácie plynulo pristúpi.
Zbúraná intimita tak otvára témy začínajúce otázkou „A dojčíte? Pupček zapálený? Výtoky? Nebolia Vás bradavky? Manžel nech je o suchu, sám chcel dieťa, Vy ste na tom ako? …“ Veľmi časté sú otázky „Máte dosť mlieka?“ alebo „Ako často dojčíte?“ ktoré by ste za normálnych okolností považovali za naozaj osobné a ak si dupnete, či len vrhnete neprehliadnuteľný neistý pohľad, možno to zaberie. Aj keď veľa takýchto otázok je únosných z úst inej mamičky. Celkom inak by vyzneli od muža v kabáte v klobúku len tak v parku, či od dievčaťa so školskou taškou na chrbte.
Pokračovaním návštevy webstránky súhlasíte s používaním Cookies podrobnosti
You must be logged in to post a comment Login