Na jednej rovine kdesi pod Kriváňom žili dvaja kuchári – pes Celebes a mačka Kamčatka. Pes vymýšľal podľa starých i nových kuchárskych kníh, najmä však podľa vlastnej hlavy rôzne psie kúsky a zákusky a mačka mu pri tom pomáhala. Takí boli dobrí v kuchárskom, medzinárodne povedané kulinárskom umení, že sa dostali aj na webové stránky internetu. Takto sa o nich dozvedel široký svet. Posiela im esemesky, no najmä maily, že by sa veľmi rád zoznámil s ich rozprávkovou kuchyňou. Pes a mačka vedia, čo je ich psia povinnosť. Hoci svet nie je malý, nestalo sa ani raz, aby mu neodpísali. Ak ich chceš spoznať aj ty, otvor knihu Pes Celebes a mačka Kamčatka a začítaj sa do ich veselých príhod…
Knižku pre deti od 4 rokov nádherne ilustroval Stanislav Lajda. Objavíte v nej Desiatu pre detektíva, či Obed pre boxera, ochutnáte Mrežovník, Hrachovú babu a príde k vám Zelená návšteva. A čo by ste povedali na Diviaka na divoko alebo Napoleona a Bonaparteho? Pes Celebes a mačka Kamčatka sľubujú pekné rozprávanie pre každého detského čitateľa, ktorý má rád zvieratká a zaujímavé maškrty.
Prečítajte dnes večer svojim deťom jednu z rozprávok:
Mrežovník
Pes Celebes a mačka Kamčatka si povedali, že si dnes ukuchtia zajačí perkelt. Ale keď videli, aký je zajačik milý, ako chutne mrví papuľkou, rozmysleli si to. Majú predsa plnú komoru. Situácia sa však náhle zmenila, v komore bola nezvaná návšteva. Klobásy, saláma, šunka a slanina sú fuč. Musia sa predsa len vrátiť a siahnuť na železnú zásobu – zajačika.
No na ich veľké prekvapenie je už z ničoho nič prázdny aj zajačí domček. Zvlášť odvážny zlodej, ktorý si všetky veci odniesol v jednom vreci, sa zastavil pri lese. Rozložil sa na zelenom trávovom koberci a pustil sa do dobrôt. Zajedal salámu klobáskami a sem-tam si zahryzol aj do slaninky a šunky. Zajko sa zase pustil pomaličky do trávičky, veľmi mu chutila taká čerstvo natrhaná. Potom si však spomenul, že tu nie je jeho domov, a poďho naspäť.
A čo sa medzitým robilo doma?
Pes a mačka predsa našli v komore vrecko múky a pohár čierneho slivkového lekváru. Na najväčšom plechu upiekli mrežovník s čiernymi lekvárovými okienkami.
Zlodej sa pustil za zajacom, nechce oňho prísť, keď už je raz jeho nadobudnutým majetkom. Zajac má však dobré nohy, a až štyri, zlodej za ním sotva stačí. Hop zajko do svojho latkového domčeka a zlodej šup za ním! Taký tam robili štabarc, až Celebes s Kamčatkou vybehli von, čo sa to tam deje. Aby im už nič neutieklo, z domčeka urobili zámok – zamkli ho. Zlodej sa im pravdaže začal vyhrážať, že ak ho hneď nepustia, bude zle.
„Ešte nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie,“ povedal Celebes a zlodejovi nevyhovel. Ten sa pustil do náreku a lamentovania, ako mu je ťažko. Vraj už tri dni nejedol a dnes sa tak napratal, až mu je zle. Tak veľmi rumázgal, až ho prišlo Kamčatke a Celebesovi ľúto. Zlodejstvo mu odpustili, veď nekradol pre parádu, ale z hladu.
„A odkiaľ si?“ spýtali sa ho.
„Až z mesta.“
„Íha, to je veru poriadne ďaleko! A kde tam bývaš?“
„Pod jedným mostom. Viete, ja som bezdomovec.“
Pes a mačka si povedali, že musia tomu úbožiakovi pomôcť. Ihneď vytočili známe číslo a zvedavo sa spýtali: „Haló, kto tam?
„Tu mestská polícia.“
„Tu pes Celebes a mačka Kamčatka.“
„Á, tí slávni kuchári, čo o nich hovoria všetky svetové médiá? Čo si želáte?“
„V našom zajačom domčeku je zatvorený jeden chudáčik zlodej. Je to veľmi slušný zlodej. Vie nielen vybieliť komoru do poslednej poličky, ale dokáže sa aj ľútostivo rozplakať. Už dávno nás nik tak nedojal. Keby ste boli, pán policajt, taký láskavý a skočili si poň, lebo do mesta to má peši ďaleko. Nazdávame sa, že dobrý skutok by mal z času na čas urobiť aj policajt.“
Muž zákona si vzal ich slová k srdcu. Skočil za volant a bol u psa a mačky ako na koni. Zašiel hneď k zajačiemu domčeku.
„Pánajána, to si ty, Fero? Teda ideme!“ Ruka zákona sa vystrela a chcela nešťastníkovi otvoriť.
„Nieže tak rýchlo, pán policajt! Najskôr vás ponúkneme koláčom. Aby ste nás neohovárali, že sme si vás neuctili,“ riekli kuchári svetového mena.
„Keď to tak musí byť, teda dobre. Dobrý koláč nie je zlý. Ty ma, Fero, zatiaľ počkaj! A nie aby si mal zajačie úmysly, lebo ja ťa na svojom tátošovi dobehnem tak či tak,“ povedal policajt a ponáhľal sa do hostiteľskej miestnosti, lebo sa mu už zbiehali slinky na jazyku.
Koláč bol vynikajúci. Policajtovi hneď vnukol zaujímavú myšlienku.
„Ako sa tak pozerám na ten mrežovník, skrslo mi v hlave toto: Čo keby sme toho bezdomovca, čo býva pod deravým mostom, kde mu každú chvíľu tečie za golier, poslali za mreže?“
A tak zlodej skončil najlepšie, ako len mohol. Pohodlné bolo nielen vezenie, lebo v aute bolo toľko miesta, že sa tam dalo aj ležať, ale policajt mu vybavil aj veľmi slušné väzenie, kde mal nielen celú celu, ale aj celodennú stravu. Takže na krádež už ani nepomyslel.
A kto sa o to zaslúžil? Pes Celebes a mačka Kamčatka. Veď mali aj za čo. U nich totiž zlodej spáchal dobrý skutok. Zachránil zajaca pred cestou na pekáč.
Čo myslíte, navštívil ešte niekedy väzeň Fero psa a mačku, aby sa im poďakoval, že sa oňho tak dobre postarali? Kdeže! Na tom slušnom väzení boli totiž aj slušné mreže…
Pokračovaním návštevy webstránky súhlasíte s používaním Cookies podrobnosti
You must be logged in to post a comment Login