Otec pri pôrode je dnes dôležitou témou každej matky, aj otca pri očakávaní svojho dieťaťa. Dôležitou oprávnene, keďže každý z rodičov má pri pôrode svoje úlohy. Aj oteckovia. Nebolo tomu tak vždy, alebo názory k jeho úlohe sa môžu líšiť od kultúry, krajiny, či ďalších okolností.
Pôrod ako taký, bol v minulosti iba čisto ženskou záležitosťou. Intimita pôrodu sa sústreďovala na okraj spoločnosti. Bolo to tabu. Samotný akt prebiehal pod vedením tzv. pôrodných babíc- ženy, ktoré už mali skúsenosti z pôrodov predchádzajúcich alebo svojich. Takéto ženy dokázali za pomoci rôznych rituálov, bylín, olejov, tinktúr, čajov či iných „zázračných prostriedkov“ odviesť nekomplikovaný pôrod s tým, že otec dieťaťa mal v tomto prípade, funkciu skôr ochrannú, nápomocnú.
V 16.storočí bolo dokonca neprípustné, aby sa pôrodu zúčastňoval akýkoľvek muž – lekár. Skúsené pôrodné baby, babicule (pre iného aj šamanky), využívali rôzne spôsoby, ako pomôcť žene prekonať toto ťažké obdobie, či už po psychickej alebo fyzickej stránke.
Prvý predstaviteľ myšlienky: prítomnosť otca pri pôrode, bol známy lekár Michel Odent, ktorý sa domnieval, že pre rodiacu ženu je otec skôr prínosom, ako na obtiaž za podmienky, že muž nebude v tomto prípade stimulant pre rodiacu ženu – len pozorovateľ.
Od najstaršej, skúsenej ženy- babicule sa „pôrodnému remeslu“ učili dcéry, vnučky, tety, kmotry v rode a iné ženy, ktorým bol tento dar vložený do vienka. Preto v tej dobe nebolo nič výnimočné, keď sa k pôrodu zbehli všetky ženy z okolia a spolu oslavovali a vítali akt zrodenia. Po pôrode nasledovalo obdobie u nás tzv. šestonedelia – dnešná už netabuizovaná téma ale stále skrytá pod tajomnou rúškom intimity. To bolo odcudzované a ženy si toto svoje „obdobie“ museli prežiť osamote, niekde na okraji spoločnosti. Tak, ako keď mali napr. menštruáciu. Verilo sa, že sú vtedy ženy nečisté, špinavé a plné čarov.
Aj preto bola úloha otca pri pôrode neatraktívna, nezaujímavá, nelákavá. Záležitosť len žien. Avšak v dnešnej modernej dobe, kedy sa pôrody presunuli z domáceho prostredia do rôznych štátnych či súkromných inštitúcii, sa dostala táto vymoženosť do popredia. Ženy majú občas mylnú predstavu, že ak bude otec dieťatka prítomný pri pôrode, zmení sa jeho psychické nastavenie voči dieťaťu alebo žene.
Že si ju začne viac vážiť. No opak môže byť pravdou a následky, ktoré si nesie citlivý muž z prežitku pôrodu, môžu negatívne vplývať na ich spoločné nažívanie v budúcnosti alebo ho dokonca odpútať od ženy či dieťaťa. Pôrodom sa preverí kvalita partnerského vzťahu. To preto, lebo k pôrodu neodmysliteľne patria viaceré pocity, reakcie, či dokonca otvorenie sa osobnosti a iné prejavy, ktoré niekto nemusí zvládnuť.
Žena počas pôrodu prežíva tzv. „pôrodný proces“, ktorý má rôzny čas trvania a prežívania. Záleží to napr. aj od typu osobnosti ženy, temperamentu, rasy, parity, veku alebo národnosti. Pôrodné doby sú rôzneho charakteru, dĺžky, intenzity, podmienené viacerými hormonálnymi vplyvmi. Akt pôrodu môžu niektoré ženy vnímať ako vyčerpávajúci, bolestivý, odpudivý, ale aj pekný, orgasmický zážitok, ktorý sa zapíše do pamäti.
Ženské telo počas pôrodu vylučuje do tela hormóny ako je adrenalín i oxytocín. Dva rozdielne hormóny. Tie žene pomáhajú prekonať každú nástrahu pôrodu, dodávajú jej silu a energiu porodiť dieťa. Ide o tzv. prirodzený inštinkt. Dej, ktorý je riadený v neocortexe. (časť mozgu, zodpovedná za vnímanie a rozhodovanie- primitívne pudy, emócie, samičie správanie).
Ak je akokoľvek narušený tento proces- inštinktívne cítenie, žena môže chtiac- nechtiac svoj pôrod zastaviť, alebo nedokončiť a vtedy nastupuje dnešná moderná medicína, svojimi zásahmi. (Ak nie už skôr..)
Z pohľadu prítomnosti muža pri pôrode, môžeme brať otca ako narušiteľa tohto procesu a treba si teda poriadne premyslieť, či ho naozaj pri pôrode potrebujem a ako mi pri ňom môže byť nápomocný.
Tieto typy mužov popísal Dr. Odent, samozrejme by sa v dnešnej dobe našlo aj viac typov. Preto treba s rozumom zvážiť, akého muža máte po svojom boku. Odpovedať si spoločne na pár otázok, či zvládne pôrod. Či sa ho chce zúčastniť. Zadať mužovi jasné úlohy, ako by mohol pred, pri a po pôrode pomôcť. Ak pár nevie, môže všetko skonzultovať ešte pred pôrodom s personálom ( predpôrodný kurz) alebo osobne- priamo na sále.
Žena by mala poznať svojho partnera z tej stránky, či jej vie naozaj pomôcť, vtedy keď to potrebuje a ako. Pretože pôrodný proces je veľmi emotívna záležitosť a zážitky si vnášajú do života obaja partneri. Treba si uvedomiť, že ak muž zle znáša akýkoľvek výlučok tela (moč, krv, stolica), nie je úplne ideálny spoločník na cestu zrodenia ich spoločného dieťatka. A v neposlednom rade by mal vedieť poradiť či zhodnotiť tento dej personál pôrodného oddelenia. Ten ich ako pár alebo partnerov síce nepozná, ale vie usmerniť, kedy je čo vhodné a kedy je to už cez čiaru.
Obaja rodičia majú to isté právo slobodne sa rozhodnúť, či chcú alebo nechcú partnera pri pôrode a tiež kedykoľvek odvolať rozhodnutie. Ak sa však muž rozhodne ostať so ženou pri pôrode, tak po celú dobu, aj v poslednej záverečnej a najťažšej dobe, pretože to môže v žene vyvolať pocit, že je tam iba pre potomka a nie pre ňu- bohyňu počatia (Madonin komplex)
Spracovala: Bc. Lenka Šusteková
Pokračovaním návštevy webstránky súhlasíte s používaním Cookies podrobnosti
You must be logged in to post a comment Login