Lucia Nicholsonová a rozruch v parlamente 5 dní po pôrode

Ťažko povedať, čo všetko chcela zástupkyňa nežného pohlavia v parlamente dosiahnuť. Jedno je však isté, upozornila s akou veľkou nezodpovednosťou pristupuje k svojmu batoliatku. Fakt, že žena po pôrode zostáva niekoľko dní v nemocnici, je úplnou samozrejmosťou. Aj obdobie potom je však zložené z dní, kedy má žena odpočívať a oporou má byť muž, rodina, mama, či ďalší súrodenci. Základom pre pokojné zotavenie mamičky aj bábätka je pokoj a najmä od samotného počiatku budovanie vzťahu medzi mamou a dieťatkom. Čím to je, že normálny pediater, aj lekári na popôrodných oddeleniach vyvarujú matky pred niečím takým a niekoľko týždňov po pôrode? Možno náročnosťou, rizikami, ťažko konvenciami a pre zastarané tradície, ako začína svoje slová podivná obhajoba.

Vrhnúť sa však do práce, dokonca silou mocou na silu a k utŕženej krivde ešte použiť vlastné dieťa ako nástroj politickej hry, to je už silná káva nie len pre pôrodníkov, zdravotníkov, matky s deťmi, či bez detí, ale už aj pre laickú verejnosť.

Stojíme o to, aby mohli aj iné matky pracovať, ak chcú

Zostať v parlamente je naozaj dobré. Pochopiteľne výhodnejšie. Každý vie, že materská je mizerná a vtedy určitý udržiavaný komfort padá. Prílišnou snahou o návrat do práce tak skôr politička dáva najavo, ako veľmi jej tehotenstvo nabúralo politickú kariéru. Nič iné to totiž byť nemôže. Ťažko tým najavo nedáva pravý opak. Lenže tak ako mnohým mamičkám, aj jej to trochu kazí aj ďalšie plány. Plány načasovania práce a rodiny. Bežná mamička ak túži na toľko riskovať, že po pôrode uteká do práce, zanedbá dojčenie, základnú starostlivosť o dieťa, a toto nechá na niekoho iného, zrejme ju nečaká nikde miesto na ružiach ustlané. Je však prvou, ktorá chce dosiahnuť podmienky pre matky v parlamente… aj keď, nič proti matkám, ale naozaj patria do parlamentu?

Matky sú superhrdinovia a niektoré zvládnu ešte viac

Náš malý je starší len o dva týždne a je nepredstaviteľné mimo materské povinnosti stíhať akúkoľvek ďalšiu prácu. Že práca na doma? Kde že. Sú však superhrdinovia, ktorí po odrodení a prvom spamätaní sa sú schopní plnohodnotne robiť prácu v najvyššej vrcholovej politike a to už je zázrakom doslovným. Aj mnohé iné mamičky by si priali môcť ísť do práce a môcť sa spoľahnúť na opatrovateľku. O to viac, ak by bola platená zo štátneho. Aj my oceníme, keď sa na pracoviskách po celom Slovensku začne pozerať na potreby mamičiek. A potom príde realita, keď jediným voľným priestorom vo väčšine firiem zostane kumbál pre upratovačky, a asi tu niekde aj celý plán s realizáciou nápadu dieťaťa na pracovisku skončí. Buďme realisti. Zneužiť svoje plány a snahu o vlastné pohodlie na zviditeľnenie, ako veľmi je súčasná politika zlá a ako veľmi sa môže „krivdiť“ mamičke, nebude to pravé, čo môže mamičky osloviť. Skôr to nahnevá, lebo nejde o skutočnú bežnú mamičku, jej bežné problémy a možnosti, aké vôbec môže a dovolí si mať.
Bežná slovenská mamička v tejto chvíli ani nečíta tento článok. Venuje svoj čas, lásku a opateru tomu malému, dáva pozor na všetko vôkol neho a tŕpne, či bude na chlieb aj o týždeň, či dva.

Aj ja odchádzam pomôcť, priložiť pomocnú ruku, skôr než dorazí armáda Esáeskových mamičiek a zruinujú nesúhlasom diskusiu. Verme však, že zdravý rozum a férovosť bude mať navrch. Inak už nemá cenu ani tento názor…