Téma, o ktorej sa hovorí potichu. Uprednostňovanie jedného dieťaťa pred druhým je háklivá téma. Rodičia, ktorí sa cítia profesionálnejší a správnejší, než iní rodičia jednoznačne tému zamietnu ako neprípustnú. Rodič musí milovať všetky deti rovnako. Tak to musí byť, hoci sami veľmi dobre vedia, že vždy existujú isté sympatie a vzťah rodiča k deťom nedokáže byť na 100% rovnako silný vo všetkých ohľadoch.
Skrátka mnohí rodičia si kladú otázku, ktorú si len málokto dovolí vysloviť nahlas. Môže sa rodič cítiť bližšie k jednému dieťaťu než k druhému bez toho, aby to znamenalo zlyhanie alebo nespravodlivosť? Táto téma je citlivá, často sprevádzaná pocitom viny, no zároveň je omnoho bežnejšia, než sa pripúšťa.
Vzťah nie je matematika
Vzťah medzi rodičom a dieťaťom nie je rovnicou, v ktorej sa city rozdeľujú na presne rovnaké časti. Každé dieťa má inú povahu, temperament, potreby aj spôsob reagovania na blízkosť. Rodič môže prirodzene cítiť silnejšie prepojenie s dieťaťom, ktoré je mu v niečom bližšie – povahou, spôsobom komunikácie alebo aktuálnou životnou situáciou. Napríklad vzťah rodiča s novonarodeným dieťaťom je z biologických dôvodov vždy najsilnejší. Malé novorodeniatko je chránené evolučne a biologicky, citová väzba matky k takémuto dieťaťu je veľmi silná a tak ako aj v prírode, u ľudí rovnako tak práve láska prispejú k tomu, aby to puto bolo tak silné.
Temperament a osobnosť zohrávajú veľkú rolu
Niektoré deti sú otvorenejšie, viac vyhľadávajú kontakt, iné sú rezervovanejšie alebo emocionálne uzavreté. Rodič môže mať pocit, že s jedným dieťaťom sa mu ľahšie nadväzuje vzťah, pretože spätná väzba je jasnejšia. Tento rozdiel nevzniká zo zámeru, ale z dynamiky medzi dvoma konkrétnymi osobnosťami.
Životné obdobia a meniaca sa blízkosť
Blízkosť medzi rodičom a dieťaťom sa môže meniť v čase. Jedno dieťa môže byť v období, keď potrebuje viac podpory, starostlivosti alebo ochrany, zatiaľ čo druhé pôsobí samostatnejšie. Rodičovský cit sa často prirodzene presúva tam, kde je aktuálne viac potreby, nie viac lásky.
Rozdiel medzi pocitom a správaním
Je dôležité rozlišovať medzi vnútorným prežívaním rodiča a jeho správaním navonok. Pocit bližšieho vzťahu nie je to isté ako uprednostňovanie, zanedbávanie alebo nespravodlivé zaobchádzanie. Zdravé rodičovstvo spočíva v tom, že rodič dokáže zabezpečiť spravodlivosť v správaní, aj keď jeho vnútorné prežívanie je rôznorodé.
Keď sa pridá vina a ticho
Mnoho rodičov trpí v tichosti, pretože majú pocit, že takáto skúsenosť je neprípustná. Vina však nevyrieši vnútorný konflikt, len ho prehĺbi. Otvorené pomenovanie faktu, že city môžu byť nerovnomerné, umožňuje rodičovi lepšie porozumieť sebe aj deťom a pracovať s tým vedome a zodpovedne.
Kedy môže byť rozdiel problematický
Problém nastáva vtedy, ak sa rozdiel v citovej blízkosti premieta do správania, hodnotenia alebo očakávaní. Deti sú mimoriadne citlivé na signály, ktoré naznačujú nerovnosť. Dlhodobé zvýhodňovanie jedného dieťaťa môže viesť k narušeniu súrodeneckých vzťahov, zníženému sebavedomiu a pocitom odmietnutia.
Láska nie je vždy rovnaká, ale má byť rovnako bezpečná
Rodičovská láska nemusí mať vždy rovnakú podobu, intenzitu ani prejavy. Mala by však poskytovať všetkým deťom rovnaký pocit bezpečia, prijatia a istoty. Rozdielnosť vzťahov je ľudská, no zodpovednosť rodiča spočíva v tom, aby žiadne dieťa nemalo pocit, že je menej hodnotné.
Je normálne, že rodič môže cítiť bližší vzťah k jednému dieťaťu, najmä v určitých obdobiach života. Tento fakt sám o sebe neznamená zlyhanie ani nedostatok lásky. Rozhodujúce je, ako rodič s týmto pocitom naloží a či dokáže zabezpečiť, aby všetky deti cítili rovnakú mieru prijatia a bezpečia. Pomenovanie reality je často prvým krokom k vyrovnanému a vedomému rodičovstvu.
Téme sa venujú napríklad miesta:
- https://www.apa.org/monitor/2013/02/favorite-child
- https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fpsyg.2019.00317/full
