Nočný des, náhly strach a plač detí počas noci: ako s ním bojovať?

Je pokojná a tichá noc, vaše dieťa spí, no všetko to preruší náhly, veľmi intenzívny silný plač, krik, kopanie vášho dieťaťa. Navyše, po tejto zlej príhode si nič nepamätá. Čo je vlastne nočný des a ako sa s ním dá bojovať?

Nočný des sa môže objaviť aj u vášho dieťaťa

„Naša Kika sa v troch rokoch začala budiť pravidelne každú noc. Sadla si, začala plakať a vrieskať, obaja s manželom sme sa zakaždým veľmi vyľakali a utekali k jej postieľke. Prihovárali sme sa jej, snažili sme sa ju upokojiť, no vôbec na to nereagovala. Po piatich minútach si ľahla a spala ďalej,“ vyznala sa nám zo svojich skúsesností s nočným desom mama dnes už štvorročnej dcérky Kristínky.

Situácia, ktorú si môže zažiť každý rodič. Vystraší, prinúti vás rozmýšľať, čo sa vlastne stalo, hľadať informácie. Možno si toto zimomriavky naháňajúce prebúdzanie dieťaťa nesprávne spojíte s nočnou morou a možno hneď na začiatku odhadnete, že ide o nočný des.

Nočný des alebo nočný úľak

Nočný des alebo nočný úľak (lat. pavor nocturnus) je spánková porucha, objavujúca sa najčastejšie u detí v predškolskom veku. Počas nočného desu dieťa kričí, srdcervúce plače, môže aj kopať, postaviť sa, rozhadzovať rukami. Nočný des je často spojený aj s ťažkým dýchaním, studeným potom a sprevádzať ho môže aj nesúvislé rozprávanie, vypúlenie očí. Dieťa vyzerá úzkostné, zmätené a vystrašené. Prítomné môže byť aj  búšenie srdca. Trvanie nočného desu je od 5 do 20 minút, výnimočne môže trvať dlhšie. Dieťa počas toho spí, hoci viečka môže mať pootvorené.

Nočné desy sa vyskytujú väčšinou niekoľko hodín po zaspaní, v prvej tretine noci, zvyčajne pred polnocou. Odpovede na otázku, prečo nočný des vzniká, nie sú úplne známe, príčin môže byť viac. Nočný des má na svedomí pohyb neurónov, ktorý je v tomto prípade zmäteného prebudenia až „búrkový“. Tento jav môže vyvolať dedičnosť, naštrbený spánkový režim (nedostatočný spánok, preúnava, vyčerpanosť), choroba spojená s horúčkou, a v neposlednom rade kombinácia neurologického vývoja a psychologických faktorov (napríklad priveľa stimulov počas dňa, stres). Dieťa v predškolskom veku nemusí vedieť všetky zážitky a citové vzruchy spracovať, pretože ešte nemá zrelú centrálnu nervovú sústavu.

Čo robiť pri nočnom dese?

Ak vaše dieťa zažije nočný des, nezúfajte a nepanikárte. Hoci navonok to vyzerá hrozivo, vaše dieťa v momente desu spí, nič ho nebolí  a na nič sa nebude pamätať. Prinášame vám aj niekoľko praktických rád, ako môžete postupovať:

1. Dieťa počas desu nebuďte. Prebudenie z hlbokej fázy spánku by ho mohlo rozrušiť a bolo by pre neho nepríjemné.
2. Pokojne sa dieťaťu prihovorte, nečakajte však odpoveď, nevyvíjajte na neho nátlak. Dieťaťu sa prihovorte tichším hlasom vetami ako: Si vo svojej postieľke.“, „Mamka je tu pri tebe.“, „Všetko je v poriadku, láska.“. Hovorte pomaly, upokojujúco, vety môžete aj viackrát zopakovať.
3. Pri prihováraní sa dieťaťu ho môžete jemne hladkať (ak vám to dieťa dovolí). Určite ho však silno neobjímajte. Zosilní to jeho pocit stiesnenosti a mohlo by s vami začať fyzicky bojovať.
4. Dbajte na bezpečnosť dieťaťa. Nočný des môže byť sprevádzaný kopaním alebo vstávaním. Dávajte pozor, aby si vaše dieťa neublížilo.
5. Nezažínajte v izbe veľké svetlo, ale uprednostnite len jemné tlmené osvetlenie, aby ste dieťa neprebudili. Ak by sa aj dieťa zobudilo, ostré svetlo by ho mohlo rozrušiť.

Pre rodičov je dôležité dieťa sledovať a podľa jeho reakcií sa mu snažiť pomôcť. Rodičia by mali toto obdobie vo vývine ich dieťaťa vnímať empaticky a snažiť sa ho spoločne zvládnuť. Prevenciou je dbanie na pravidelný spánok, doprianie oddychu aj mimo zaužívaného režimu.