Bonding nie je služba ale po pôrode prirodzený dej (jeho súčasť)

Určite ste už niekedy zachytili slovíčko BONDING. Najčastejšie sa s ním stretnete pri pôrode. Dá sa vystihnúť ako dej, pri ktorom sa novorodenec po vybavení z pôrodných ciest bezprostredne prikladá na hruď matky, resp. jej telo. A teda, neodmysliteľná súčasť pôrodu. Žena, ktorá sa tak stala matkou, po porodení dieťaťa, môže okamžite nadviazať prvotný telesný ale i duševný kontakt so svojim dieťaťom, čo nebolo dovtedy možné. Iba v predstavách či snoch. (Preklad z anglického slova: pripútanie, prepojenie)

Bonding ešte pred pôrodom

Avšak bondingovať môžete už v prenatálnom období. Počas gravidity si matka (ale i otec) hlavne v prvom trimestri vytvára citovú väzbu k dieťatku tým, že sa ho dotýka cez vrstvy kože, komunikuje s ním, púšťa mu pesničky alebo spieva, tancuje, atď. – vytvára mu vhodné podmienky pre jeho vnútromaternicový vývoj a samozrejme, plod to už vníma svojimi nedokonalými zmyslami.

Čo je zaujímavé, dieťa si taktiež v matkinom tele buduje vhodné prostredie. Niet sa čo čudovať, že mnohé zdravotné problémy alebo choroby matky (pred graviditou), sa v tehotenstve zlepšia alebo vymiznú. Vytvárajú tak krásnu spoločnú dokonalú symbiózu. Veď predsa, nikto nechce vyrastať v nevhodných podmienkach, to je dané prírodou.

Pozitívne účinky bondingu na dieťa a matku

Zo strany matky: relaxačné, upokojujúce, rýchlejší nástup laktácie, pocit dôvery a sebavedomia, nadviazanie citovej väzby. Spustenie hormónu oxytocínu – potrebný na odlúčenie placenty z tela matky, zavinutie maternice a menšie krvné straty. Zo strany dieťaťa: platí obojstranne. U dieťaťa je podporovaný sací a hľadací reflex hneď po narodení, kľudnejší spánok, nemá separačné traumy prenesené do dospelosti.

Pozitívom pre dieťa je, že matka slúži ako ohrievač. Telesná teplota sa stabilizuje (aj iné životné funkcie) do normálu a nie je potrebné odnášať dieťa do inkubátora. Toto sa môže podporiť ešte tým, že sa obaja prikryjú červeným uterákom alebo dekou ( červená- pripomína vnútornú výstelku maternice). Samotným pôrodom  dochádza k novej fáze, preklenutiu dieťaťa do nášho sveta a k prepojeniu väzby medzi matkou. Preto také rutinné postupy ako sú v pôrodniciach- napr. umývanie novorodenca, váženie, meranie, označovanie a iné, môžu vyvolať nepriaznivé reakcie u oboch.

Separácia matky od dieťaťa hneď po pôrode môže spôsobiť traumu v podobe: precitlivelosti, agresivity, plaču, matke klesá hladina serotonínu- spúšťa sa depresia a únava. Následky traumy zo separácie u dieťaťa- problém s prisatím, plač, problémy so spánkom, únava, rezignácia, horšia adaptácia, neprospievanie,…

Prvé zmienky už v 70. rokoch

Prvé zmienky o popôrodnej väzbe medzi matkou a dieťaťom popísali v 70. rokoch 20. storočia americkí pediatri, ktorí robili výskum v tomto smere a potvrdili viaceré domnienky. Boli zástancami toho, že keď je rodička s dieťaťom ihneď v bezprostrednom kontakte, ich vzťah je kvalitnejší a vrúcnejší. Dochádza k častejšiemu telesnému kontaktu, úsmevu a šetrnejšiemu zaobchádzaniu zo strany matky k dieťaťu. Mnohí zdravotníci podkladajú túto „vymoženosť“ matkám ako službu, ktorú poskytujú ale pritom je to prirodzený dej. Dej spätý len čisto s pôrodom a v mnohým pôrodniciach žiaľ, nepochopený…

Zlatá hodinka novorodenca

Najdôležitejšia pre vybudovanie vzťahu matky s dieťaťom je tzv. prvá – zlatá hodinka. Chovanie novorodenca je inštinktívne a je nevyhnutné mu k tomu dopriať dostatok času a priestoru. Vôbec nie je potrebné dieťaťu nijak pomáhať, ani násilne mu vnucovať  bradavku do úst- pokus o prvé prisatie. Každý novorodenec má v sebe zabudovaný hľadací, plaziaci a sací reflex, ktorý vie využiť naplno už v prvých minútach života. Plaziaci inštinkt, ktorý si plod nacvičuje v maternici, ako prví zaznamenali Švédsky vedci  v roku 1987, nazývaný tiež Breast Crawl (samoprisatie, doslovný preklad: plazenie sa k prsníku, kraulovanie).

Čo je to bonding – o čo presne ide?

Pri Breast crawl-e využívajú novorodenci všetky svoje dokonale vyvinuté zmysly a to hlavne čuch, ktorý ich priláka k matkinej bradavke. Prsníky vylučujú (aj) pachy, ktoré sú veľmi atraktívne pre dieťa a tým ich dokonale zvedú. Okrem toho poznajú aj chuť- chuť plodovej vody. Tá sa  často zadržiava v dlaniach a prstoch plodu v maternici počas vývinu.  Ak si všimnete, väčšina malých detí si rado strká ruky do pusy, olizuje ich a cmúľa (aj v staršom veku) – pripomínajú si chuť plodovej vody- prenatálny bezstarostný život v maminom brušku. Krokový reflex, ktorý sa spolu s inými reflexami postupom času vytráca u novorodenca, pomáha k tomu, aby sa dieťa z matkinej (otcovej) hrudi dostalo presne tam, kam potrebuje. K zdroji potravy.

Tento vrcholový  dej aktivity trvá 30 až 45 minút( po pôrode). Asi 15minút po tom, čo si bábätko po pôrode oddýchlo a „rozkúkalo sa“. To znamená, že asi po cca 1hodine sa dokáže skoro každý novorodenec dostať sám k prsníku a prisať sa (s ohľadom na jeho zdravotný stav). Výskumy tvrdia, že deti po narodení, z dôvodu rozmazaného a nedokonalého videnia, uprednostňujú obraz s vysokým kontrastom. To je jeden z dôvodov, prečo deti tak upriamene pozorujú tváre svojich rodičov. Je tiež možné, že je to odpoveď aj na to, prečo ženám stmavnú dvorce okolo bradavky. Táto „vychytávka“  je navrhnutá tak, aby upútala a prilákala novorodenca! J

Bonding po cisárskom reze?

WHO a UNICEF odporúča, aby všetky deti po narodení mali ihneď kontakt s matkou – takzvaný Skin on skin a to či už ide o pôrod vaginálny alebo cisársky. Žena, ktorá rodila za pomoci spinálnej a epidurálnej anestézie- plne pri vedomí – je schopná  bondingu. U ženy, ktorá podstúpila celkovú anestéziu a jej stav si vyžaduje plnú vnímavosť a bdelosť, sa tento akt oddiaľuje do doby, kým nie je plne pri zmysloch. V tomto prípade môže túto úlohu prevziať otec dieťaťa. Dieťa riadené  popôrodným prirodzeným inštinktom, má najväčšiu pravdepodobnosť, že sa dobre prisaje a bude dobre piť do budúcna.

Rozlišujeme 9 fáz „kraulovania“ dieťaťa (alebo aj Butterfly effect)

Počas prvej hodiny po narodení môžeme sledovať u novorodenca tieto fázy:

1. Intenzívny plač, ktorý následne prestane
2. Fáza relaxu. Zotavenie sa z pôrodu, odpočinok. Žiadna aktivita dieťaťa
3. Fáza prebudenia sa, objavovania nového prostredia. Dieťa vykazuje známky aktivity- pohyb nôh, úst, rúk, trupu,..
4. Aktívna fáza. Dieťa je rozhodnuté vykonať pohyb ale zatiaľ sa len „zaborieva“ do tela nohami- zakoreňovacia fáza
5. Fáza plazenia. Dieťa sa odtláča nohami vpred
6. Odpočinková fáza. Odpočíva, príp. si olizuje ruky
7. Zoznamovacia fáza – s bradavkou. Olizuje a dráždi bradavku matky. Rukami ju masíruje, aby vytlačilo mledzivo( pripomínajúc malé mačiatko )
8. Fáza satia
9. Fáza spánku- zatvára oči, zaspáva a matka tiež

Kedy nie je možný bonding?

• traumatický, ťažký priebeh pôrodu – pôrod VEX-om, Forcepsom, akútny operačný pôrod v celkovej anestézii, veľké poranenie – šitie, veľmi vyčerpaná, nespolupracujúca rodička, rodička s dissociálnymi rysmi- závislosti a iné traumatické komplexy z minulosti a inštitúcie neposkytujúce bonding
• vývojové vady dieťaťa (napr. ráštepy, ai.), hypotrofické deti- malé s nízkou pôrodnou hmotnosťou (riziko podchladenia), predčasniatka ( u týchto detí sa skôr využíva metóda klokankovania, čo je podobná metóda). Všetko sa ale odvíja od aktuálnej situácie a stavu rodičky i dieťaťa!

V prípade, že nie je poskytnutý bonding pri pôrode v inštitúcii kde sa rozhodnete rodiť, môžete svoje materinské väzby naplno podporovať v systéme rooming-in. Tento systém ( spoločná izba matky s dieťaťom) uplatňujú už mnohé pôrodnice na Slovensku i v zahraničí.

Spracovala: Bc. Lenka Šusteková